Najväčším mariánskym pútnickým miestom gréckokatolíkov je Ľutina. Leží na úpätí Čerhovského pohoria, v okrese Sabinov.

História putovania do Ľutiny sa odvíja od roku 1851. Vtedy sa sv. Mikuláš zjavil istej miestnej obyvateľke a daroval jej ikonu Bohorodičky, ktorá mala slúžiť ako predloha obrazu pre budúci chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky. Na tomto mieste v súčasnosti stojí kríž.

Pápež Pius IX. vroku 1855 pápežským dekrétom potvrdil Ľutinskú hôrku ako miesto získania odpustkov. Tento akt odštartoval zbierku na stavbu kaplnky Nanebovzatia Panny Márie na území vtedajšieho Rakúsko- Uhorska a do Ľutiny sa začali hrnúť tisíce pútnikov. V roku 1878 sa začalo s výstavbou kaplniek Usnutia Panny Márie, sv. Anny, Svätého kríža akaplnky sv. Mikuláša. V roku 1908 bol vĽutine posvätený nový kamenný chrám. Stojí na mieste dnes už neexistujúceho jedinečného dreveného chrámu. V roku 1988, na záver Mariánskeho roku, Svätý Otec Ján Pavol II. ľutinskému chrámu udelil titul Basilica Minor.

Tradíciu putovania do Ľutiny si zaviedli aj bohoslovci a v roku 2005 realizovali svoju šiestu púť. Gréckokatolícky sviatok Usnutia Presvätej Bohorodičky je v rímskokatolíckom slávení sviatkom Nanebovzatia Panny Márie, do cirkevného kalendára zaradený na 15. august.