Fatimské zjavenia patria medzi niekoľko oficiálne uznaných zjavení, ktoré Katolícka cirkev označuje ako pravé.

Na jar roku 1916, keď Lucia Santos a jej bratanec Francisko so sestrou Jacintou Marto pásli ovce, uvideli anjela. 13. mája 1917, keď mala Lucia 10, Francisko 9 a Jacinta 7 rokov, a následne 13. dňa každého mesiaca do októbra 1917 sa im zjavovala samotná Mária. 13. júla 1917 dostali posolstvo, známe ako Fatimské proroctvo.

Tieto udalosti sa rýchlo rozšírili a v októbri 1917 zhromaždenie asi 50 až 70 000 ľudí bolo svedkom výnimočného fenoménu na oblohe, ktorý sa nazval "tanec slnka". Zjavenia však dostávali len tri spomínané deti, ktoré mali ťažkosti zdieľať ich s ostatnými. Deťom bolo hrozené väzením a mučením, ak nepovedia, že všetko, čo rozprávajú, sú klamstvá. Najprv Francisco a potom Jacinta zomreli počas chrípkovej epidémie v nasledujúcich troch rokoch. Lucia sa stala mníškou a žila v kláštore v Tuy, ktorý bol najprv španielsky, potom portugalský, a v ktorom sa odohrávali ďaľšie zjavenia Márie.